Matovič, Fico a Čaputová. Kdo vám dal nejvíc zabrat?
Keď som písal Igora Matoviča, moju prvú knihu, tak som si myslel, že to mám celé vymyslené. A na siedmej stránke som zistil, že už nemám o čom písať. Vzorec správania sa Igora Matoviča sa nekonečne veľakrát opakuje a já bych stále písal iba o tom istom, a tak som to musel celé zmazať a začať odznovu. Čiže to bolo pre mňa veľmi ťažké.
Fico se psal lépe?
Pri Robertovi Ficovi to bolo iné. To bola 30 rokov veľmi úspešná politika. Bol vládca, ktorý jednoducho rozdával karty a riadil štát. Čiže tam zase bolo pre mňa ťažké dať to celé dohromady a najsť ľudí, ktorí o tom budú otvorene hovoriť a nebudú z politické opozície, pretože to by znižovalo relevantnosť tej knihy. Skôr som chcel presvedčiť ľudí, ktorí s ním ťahli aspoň nejaký čas tú „politickú káru“. To bolo veľmi ťažké, ale o to som bol spokojnejší s výsledkom.
Zuzana Čaputová vyšla letos…
Zuzana Čaputová bola zase ťažká v niečom inom. Dala mi zábrať hlavne v tom, že som nechcel prepadnúť kultu osobnosti. Na Slovensku totiž netrpíme pretlakom kvalitných politikov, ktorí by boli vzormi. Skôr je na Slovensku politik považovaný za to záľubivé slovo. A Zuzana Čabutová priniesla do politického života niečo veľmi iné. Takú čistotu, úprimnosť, ústavnosť, slušnosť. Nechcel som, aby ta kniha vyznievala ako stávanie nejakej sochy alebo pamätníku. O tom to nemalo byť. Musel som ustrážiť sám seba pred tým, aby som sklzol do nejakých patetických fráz. Snažil som sa tam byť čo najviac nad vecou.
Je jednodušší psát o lidech, se kterými sympatizujete?
Já som novinár. Čiže ja sa snažím maximálne, ako sa len dá, byť naozaj nestranný. Moja úloha nie je robiť niekomu rozstlieskavačku. Ja konfrontujem politikov a musím dať návok akékoľvek prípadné osobnostné sympatie alebo antipatie. Ľahšie bolo možno písať o Robertovi Ficovi, pretože to je človek, ktorý naozaj je od začiatku 90. rokov v politike. Čiže ja som opisoval 30 rokov jeho politické kariéry, a Zuzana Čaputová bola v politikei len 5 rokov. To boly úplne odlišné disciplíny.
Jak se změnil váš přístup od první do třetí knihy?
Ja som hlavne pochopil, že nechcem písať knihy o tom, čo si myslím. Preboha koho zaujíma, čo si myslí Bárdy. Matovičova kniha bola naozaj do veľkej miery analýza cez môj názor. Pri Robertu Ficovi a pri Zuzane Čaputovej to je od ľudí, ktorí s nimi zažívali politické úspechy a neúspechy, kampáne. Mohol som písať o takých zákulisných veciach, o ktorých sa veľa nehovorí a ktoré do veľkej miery motivovali alebo inšpirovali alebo iným spôsobom poháňali proste tých akterov k tomu, aby konali, ako to konali.
Zaznamenal jste od zmiňovaných tří osobností reakce na knihy?
Od bývalých politických kolegov Igora Matoviče som počul, že knihu považuje za útok voči nemu. Robert Fico vie, že ako by reagoval na moju knihu, tak by zvýšil jej reputáciu. Takže on na to nereagoval, ale opäť od jeho politických kolegov som mal spätnú väzbu, že síce ju nečítal, ale že oni mu nejaké útočky z nej posúvali. Od Zuzany Čaputovej ešte nemám reakciu, ale som presvedčený, že knihu čítať bude, a uvidím, čo na to povie, lebo to naozaj nieje nekritický príbeh. Je to príbeh ženy, ktorá nerobila v politike všetko stopercetne správne.
Tušíte, jak asi Igor Matovič vnímal název knihy „Obyčejný Matovič: Homo vulgaris“?
Takto, abysme si rozumeli, „vulgaris“ neznamená človek vulgárny, ale je to človek obyčajný. To znamená, že ten názov je vulgárny, pokiaľ človek nepozná latinský preklad. Samozrejme, že by som klamal, keby som tvrdil, že som nepracoval s tou zvukomalebnosťou aj s tými obrázmi, ktoré ten názov môže vyvolávať.
Pracujete už na čtvrté knize o další osobnosti?
Pracujem na čtvrtej knihe, ktorá bude reagovať na politické zmeny na Slovensku po voľbách 2023 a na odklon od demokratických princípov západnej demokracie. Ale víc toho zatím nechci prezradit…
Proč je podle vás důležité si vaše knihy přečíst?
Viete, ona to je literatura faktu. Nemám rád populárný pojem post-faktická spoločnosť. Fakty sú predsa fakty, to nám nikto nemôže zobrať. Bohužiaľ nad nimi občas víťazia názory. Ale ja sa nevzdávam. Fakty patrí do spoločnosti a života. Moja snaha je ponúknuť čitateľom, ktorých zaujíma literatúra faktu, overené a získané informácie o tom, čo sa to na Slovensku dialo v istom období existencie. Zároveň je to aj nejakým spôsobom varovaním, že čo sa môže stať, keď ľudia rezignujú na voľbu zodpovedných politikov a uverí populizmu, ktorí im bude slúbovať vzdušné zámky a jednoduché riešenia na komplexné problémy.
Budou lidé ovlivnění populismem této literatuře faktu věřit?
Skúsenosť mi hovorí, že práve ľudia, ktorí čalia takýmto veciam, sa snažia odstrihnúť od akéhokoľvek zdroja informácií, ktorý by spochybnil ich myslenie. To znamená, že oni sa skôr budú utvrdzovať v tom, že na aké dobré ceste sa ocitli a že ten smer, ktorým sa vydali, je ten jediný správny a že z neho nemajú uhnúť. A tomu ja nezabránim. Ja skôr oslovujem ľudí, ktorých zaujíma skutočnosť a fakty, aby si tie fakty našli niekde koncentrované na jednom mieste. Nemusí sa potom preberať obrovským množstvom dát tejto digitálnej doby.
